Nagykontrasztú változat






Helyi hírek    Közérdekű információk    Eseménynaptár    Helyi pályázatok

Folklorny Súbor Velká Bukovinka


 

V severnej časti Maďarska sa nachádza obec Répášska Huta.

Pred 200 rokmi  prisťahovali sa tu Slováci, ktorí prišli na dolnu zem za prácu.

Tu žijúci aj dodnes sa venujú páleniu vápnu a páleniu dreveného uhlia.

Obec  si snaží zachovať aj jazyk aj ľudovú tradíciu.

.

.

Živým prikladom je na to FS Veľká Bukovinka, ktorý bol založený ešte v roku 1953.

Členovia súboru dnes sú už stredoškoláci a vysokoškoláci ,vnúčatá bývalych  zakladatelov.

Súbor vo svojom repertoáre má domáce i slovenké ľudové tance.

Pravidelne vystupujú na slávnostiach v Maďarsku. Často vystupujú i na Východnom Slovensku, v okolnostiach Vranova N. T.

Ale tlieskali im diváci aj v Poľsku i v Nemecku a v Ceskej Republiky.

.

.

Vlani náš súbor reprezentoval Slovákov žijúcich v Maďarsku  v Detve.

.

Vedúcou súboru je Csilla Petőfiová.

.

.
.
Ludové Noviny - 11.Septembra 2008
.
 

Vyše pol storočia v službe slovenského folklóru

Csilla Petőfiová o 55 - ročnej Vel'kej Bukovinke

Máloktorý zo slovenských súborov v Maďarsku, či už speváckych alebo tanečných, sa môže popýšiť takou bohatou minulosťou, ako Folklórny súbor Veľká Bukovinka z Répašskej Huty. Tohto roku totiž oslavuje 55. výročie svojho založenia. O minulosti a súčasnosti skupiny nás informovala jej vedúca Csilla Petőfiová Szívósová:

.

.

-Tanečný súbor vznikol v roku 1953, na jeho čele stál miestny učiteľ Mikuláš Szívós so svojou manželkou. Ich činnosť pozorne sledoval a ochotne im podával pomocnú ruku vtedajší Demokratický zväz Slovákov v Maďarsku. Jeho kultúrny referent Štefan Lami pravidelne chodieval do Répašskej Huty nielen zbierať prvky tradičnej slovenskej ľudovej kultúry, ale aj pomáhať pri nacvičovaní slovenských tancov. Roku 1956 sa z budapeštianskeho slovenského učiteľského ústavu vrátili traja miestni rodáci Béla Havasi, Karol Orliczký a môj otec Ľudovít Szívós. Všetci traja sa už počas štúdia zapojili do činnosti súboru a po návrate domov pokračovali v práci. Otec sa stal dokonca vedúcim tanečnej skupiny. Chodil na doškoľovania, zúčastňoval sa na tanečných táboroch DZSM, odkiaľ sa vždy vrátil s novými choreografiami. Spolu s mamou dlhé roky tancovali v súbore, o hosťovaní tanečníkov v Československu roku 1972 sa zrodil aj filmový záznam.

.

Csilla postupne vystriedala otca na čele súboru. Ako pätnásťročná sa zúčastnila na kurze slovenského ľudového tanca DZSM a po návrate domov z roka na rok preberala od otca čoraz viac povinností. Začiatky osemdesiatych rokov boli pre Csillu veľmi aktívne. Tancovala a viedla súbor, keď sa jej roku 1982 narodila dcéra Henrietta. Roku 1984 začala vyučovať v miestnej základnej škole. Popri zamestnaní získala diplom učiteľky nižších ročníkov základnej školy, ako aj učiteľky ľudového tanca kategórie „C" na Vysokej škole v Blatnom Potoku. Neskôr získala diplom učiteľky slovenských ľudových tancov kategórie „C", na kurze Folklórneho spolku Prameň. Dodnes má dobré kolegiálne vzťahy so slovenskými folkloristkami Evou Šubovou a Monikou Szelényiovou, ktoré pracovali v „Prameni" a teraz vedú spolok Lipa.

.

- Krátko po tom, ako som nastúpila pracovať do miestnej školy, som začala s organizovaním detskej zložky tanečnej skupiny, ktorú sme neskôr nazvali Malá Bukovinka. Môžem povedať, že táto generácia, v ktorej sa mi podarilo prebudiť ozajstnú lásku k ľudovému tancu, bola najúspešnejšia a väčšina z členov tancovala v súbore až do svojich 25 rokov. Inak aj moja dcéra sa začala venovať ľudovému tancu už ako dievčatko a dodnes je akousi mojou „asistentkou" v organizačnej práci, v ktorej sa môžem spoľahnúť aj na manžela, veď aj on kedysi tancoval s nami. Do práce súboru sa teda zapája celá moja rodina.

.

.

Neviem si predstaviť svoj život bez tanca, veď sa stal súčasťou môjho každodenného života. V zime, keď máme menej vystúpení, sa venujeme aj nacvičovaniu modernejších tancov, aby boli v dobrej kondícii. V našom súbore vládne mimoriadne silný kolektívny duch, čo je veľmi dôležité. Naši členovia sa schádzajú aj mimo skúšok a vystúpení. Dbám na to, aby ich spájala nielen práca, ale aby pociťovali, že patria do jedného kolektívu. Je to čoraz ťažšie. Rodí sa čoraz menej detí, navyše mládež si môže vyberať z množstva nových foriem využívania voľného času, ktoré ich lákajú. My sa však nevzdávame, - vyznala sa nám Csilla Petőfiová.

Súbor počas dlhých desaťročí získal niekoľko vyznamenaní. Z iniciatívy vtedajšieho riaditeľa školy Karola Orliczkého, ktorý bol spolu s manželkou tiež členom Veľkej Bukovinky, pri príležitosti 40. výročia súboru dostal kolektív vysoké štátne vyznamenanie, ktoré roku 1993 v budove Parlamentu prevzala jeho vedúca. Súbor je nositeľom vyznamenania Celoštátnej slovenskej samosprávy „Za našu národnosť". Viac ako desať rokov má čulé kontakty s Folklórnym súborom Vranovčan. Jeho umelecký vedúci a choreograf Štefan Kocák veľa pomáha Répašanom. Vzájomne sa navštevujú a spoločne vystupujú v Maďarsku i na Slovensku.

.

- Pán Kocák nám veľa pomáhal aj pri vypracovávaní choreografií na základe miestneho fľaškového a metlového tanca. Mali sme k dispozícii materiál môjho otca, ako aj spomínaný filmový záber zo zájazdu v roku 1972, na ktorom po oficiálnom vystúpení tanečníci a členovia speváckeho zboru, medzi ktorými boli aj ženy, ktoré poznali pôvodné miestne tance, na veselici spontánne tancujú. Tieto dva miestne tance, ako aj choreografie zo Šariša, Zamutova a Pršian, máme dodnes v repertoári. Inak pán Kocák je v podstate aj „krstným" otcom súboru, on vymyslel názov Bukovinka. Keďže pôsobíme v Bukových horách, chceli sme, aby to figurovalo aj v názve. Priatelia zo súboru Vranovčan nás podporujú v organizovaní táborov ľudového tanca na Slovensku, poskytujú nám aj choreografa. Tieto tábory okrem nacvičovania tancov sú vhodnými príležitosťami na zdokonaľovanie sa v slovenčine, v čisto slovenskom jazykovom prostredí sú deti, aj dospelí nútení hovoriť po slovensky. Žiaľ, v poslednej dobe sme nedokázali získať financie na zorganizovanie tábora. Vranovčania nám poskytli aj zvukové záznamy ľudovej hudby, ktoré nám slúžia ako sprievod k tancom. Dovtedy sme mali svojich harmonikárov, ktorí patrili do generácie môjho otca a ktorí kedysi tiež tancovali v súbore, ako napríklad Karol Petőfi alebo Béla Mátrai, - pokračovala vedúca súboru.

.

Súbory Veľká a Malá Bukovinka sú známe v mnohých kútoch Maďarska, poznajú ich o. i. v Alkári, Banke, Malom Kereši, Malej Tarči, Sudiciach a vo Veňarci. Okrem vystúpení v Répašskej Hute a v okolitých obciach sa zúčastnili na rôznych festivaloch, resp. zájazdoch v Českej republike, Nemecku, Poľsku a, samozrejme, sú častými hosťami na Slovensku...

.

.

- Viete, aj v živote každého súboru sú roky úspešnejšie a sú aj menšie krízy. My sme mali napríklad roky 1998 až 2000 veľmi aktívne a pestré, pretancovali sme celé letá, behali sme z jedného javiska na druhé a všade sme mali veľký úspech. Vtedy sme ešte mali niekoľko členov, ktorí boli zo spomínanej „zlatej" generácie. V túto jeseň budeme musieť veľmi šikovne zorganizovať svoju činnosť, pretože veľa členov v minulom školskom roku zmaturovalo, niektorí idú ďalej študovať a na určitý čas opustia rodnú dedinu. Na október máme pozvanie do Vranova nad Topľou, súbor Vranovčan bude oslavovať 40. výročie svojho založenia. Po vlaňajšom úspešnom vystúpení na detvianskych folklórnych slávnostiach nás tohto roku pozvali na 10. ročník Jánošíkovho dukátu, Medzinárodného festivalu slovenského folklóru v Českej republike. Konal sa v prekrásnom prostredí Valašského múzea v prírode, ktoré sa nachádza v centre mesta Rožnov pod Radhoštěm. Na festivale, na ktorý nás pozval organizátor Vlastimil Fabišik, sa od rána do nasledujúceho nadrána tancovalo na troch javiskách. Vystúpilo tam vyše 20 skupín. S našimi répašskými tancami sme mali veľký úspech na menších javiskách, aj v galaprograme. Vrátili sme sa s obrovským množstvom zážitkov. Ďalšou významnou udalosťou leta bola účasť na Opernom festivale v neďalekom Miškovci, ktorý bol tohto roku zameraný na tému Bartók a Slovania, ktorých sme zastupovali aj my, Slováci z Répašskej Huty, - dodala na záver vedúca súboru Csilla Petőfiová.


Felhasználónév:
Jelszó:







A honlap az Európai Unió támogatásával, az Európai Regionális Fejlesztési Alap társfinanszírozásával valósult meg.

 
e-mail hirdetés szolgáltatók honlaptérkép